Tri víly zakliate vo svojom tele. Amálka, Ninka, Jasmínka. Ich rodiny sa vôbec nepoznajú. A pri tom sú si také podobné. Každé z dievčatiek si žije vo svojom mentálnom svete, s telíčkom, ktoré ju neposlúcha.

Amálka má 3 roky. Len pár mesiacov po narodení sa ukázalo, že niečo nie je v poriadku. Mamina s ňou prešla desiatky vyšetrení až sa nakoniec zistilo, že má Duchenovu svalovú dystrofiu. A minulý rok jej bol diagnostikovaný detský autizmus.

Jasmínka má 4 roky. Má dierku v srdiečku, Erbovo ochrnutie a detskú mozgovú obrnu. Rozpráva málinko a chodiť môže len s oporou dospelého. Vyžaduje celodennú pomoc a starostlivosť.

5 ročná Ninka má diagnostikovaný detský autizmus. Len zriedka rozpráva, komunikuje s okolím svojím vlastným spôsobom, všetko v jej živote sa odohráva akoby v inom svete.

Autizmus je jedna z diagnóz, pri ktorých ľudia poškodzujú a zraňujú sami seba.  A nevieme presne prečo. Možno neznesiteľná frustrácia z toho, že okolie nedokáže pochopiť čo sa v nich odohráva. Nie sme schopní zachytiť všetko, čo tieto deti potrebujú, čo prežívajú, ako sa cítia. Akokoľvek sa rodičia snažia uhádnuť čo si ich dieťatko žiada – práve preto, že autistické dieťa nevie povedať čo potrebuje, jeho špeciálne potreby môžu byť dlhodobo nenaplnené.  Predstavte si svoje zdravé dieťatko a jeho záchvaty zlosti, keď niečo nedostane. Ako sa hnevá a koľkokrát spraví „scénu“.

A teraz si svoje zdravé dieťa a jeho záchvat zlosti vynásobte 100. Pocit zúfalstva autistického dieťatka je obrovský. Je naozaj zakliate vo svojom tele, nevie si bez pomoci zabezpečiť základné potreby. Aj pri obyčajných denných činnostiach je odkázané na iného človeka. Najväčšou pomocou by bolo, ak by tieto deti mohli povedať čo chcú a ako sa cítia.
A existuje rehabilitácia ktorá je účinná natoľko, že napriek jasnému rozsudku lekárov: „Vaše dieťa nebude nikdy rozprávať“ dokáže v autistickom dieťatku vyvolať veľkú zmenu. Diežatko sa pomaličky rozhovorí. Ninkina mama  hovorí ako zareagovali na to, keď im lekár povedal, že ich dcéra nebude nikdy rozprávať: „Nevzdali sme sa. Naopak nás to naštartovalo. Nechceli sme tomu uveriť. Už po prvej delfínoterapii sme spozorovali na Ninke veľké zmeny k lepšiemu. Prestala si ubližovať, prestali záchvaty zlosti. Pred terapiou našli na EEG vyšetrení u Ninky nábeh na epilepsiu. Pol roka po delfínoterapii Ninka absolvovala EEG znova a epilepsia zmizla. Ninka od septebra 2020 navštevuje špeciálnu materskú škôlku pre autistov.“

Rodičia Amálky a Jasmínky veria v to isté. Vidia pokroky, ktoré ich dievčatká robia po rehabilitáciách. Každý malý krôčik sa počíta. A je to teda beh na dlhú trať.

A presne tu sa stretávajú naše tri dievčatá  a zbierka pre ne - s Tomim, našim dobrodincom a šťastnou hviezdou. Tomi sa stal ich krstným otcom. Sám je tatinom 4 zdravých detičiek a jeho najmladší syn má 8 mesiacov. Krásny, modrooký, zdravý chlapček.
K Tomimu sa pred Vianocami dostal príbeh Amálky. Dievčatka „zakliateho vo svojom svete“. Jej pohľad v ňom rozozvučal súcit otca so svojím dieťaťom. A keďže Tomi nečaká, oslovil nás, že chce pomôcť aj rodičom Jasmínky a Ninky.
Pomáha nám vyzbierať sumu, ktorá dievčatám umožní ísť na túto málo známu, ale účinnú terapiu.
Tomiho program „Šport spája, šport pomáha“ nezaváhal. A hoci sú športovci práve v tejto dobe pandémie na konci záujmu a sami majú problémy, vyzýva ich a aj fanúšikov športu, aby sa zapojili a pomohli hoci aj malou sumou.
Verí, že delfínoterapia dievčatám pomôže – tak ako už jej účinky popísala Ninkina mama. Verí, že dievčatá vďaka nej začnú chodiť aj bez opory.
Že začnú rozprávať, že sa prenesú zo svojich svetov ku svojim rodičom a tí svojim dievčatkám začnú rozumieť.