Maťko dal nádej ďalším, kto ju dá jemu?

Píšem v mene nášho syna Maťka. Až donedávna bol úplne normálnym dieťaťom. Nebolo na ňom nič badať. Aj moje tehotenstvo bolo bezproblémové. Až keď bol na svete, povedali mi, že má srdcovú vadu. Videla som ho až po piatich dňoch, odkedy sa narodil a hneď na siedmy deň ho operovali. Po desiatich mesiacoch sa ukázalo, že má vážne choré pľúca, ktoré extrémne zaťažovali srdiečko. Lekári mu doň voperovali cievku, cez ktorú mu do tela neprestajne prúdil liek. Nosil si ho v batôžku na chrbátiku a bežný človek by pri pohľade na neho nepovedal, že mu niečo je, zvládal to úžasne. Chodil, rozprával, hral sa, smial sa. Navyše bol prvým a jediným takto liečeným dieťatkom na Slovensku. Jeho telíčko to zvládlo tri roky, potom bolo nutné dávky stále zvyšovať, nevládal dýchať a súhlasili sme s operáciou, ktorá sa na Slovensku nikdy pred tým nerobila. Keď ho uspali, zlyhalo mu srdce. Resuscitovali ho aj po nej. Za jeden týždeň ho operovali trikrát, bol v umelom spánku a hoci v oblasti srdca bola operácia úspešná, jeho hlavička už v poriadku nie je. Od operácie je v bdelej kóme. Je to veľmi statočný chlapček. Staráme sa o neho s manželom, ako vieme. Cvičíme, hovoríme s ním, vymýšľame mu pomôcky, vďaka ktorým vidíme zlepšenie. Ale došli sme na pokraj síl. Aby sme mu mohli uľaviť, potrebujeme pre neho špeciálny bicykel, ktorý mu uvoľní šľachy a pomôže so zažívaním. Maťko sa stal symbolom nádeje pre ďalšie deti s rovnakou diagnózou. Veríme, že sa nájdu ľudia, ktorí dajú nádej aj jemu.

Príbeh vznikol v spolupráci s reláciou Reflex a Nadáciou Markíza, ktorá Maťkovi venovala prvý dar 100 eur.