Aj sedem detí v drevenici malo pekné Vianoce
Som v drevenici pod Královou hoľou. Na peci sa varia halušky, sedem detí spoločne chystá stôl, kým mama každému naberá do taniera. Večerajú bez otca, hlavy a živiteľa rodiny. Nie, to nie je opis slovenskej vidieckej chudoby z kníh Fraňa Kráľa, ale realita dnešných dní rodiny Mišurdovej.
Ruky sa jej jemne trasú, na tvári vidieť nervozitu. Pani Jana Mišurdová nevyhľadáva pozornosť. Jej život vypĺňajú deti. Prvým bol Šimon, s odstupom pár rokov nasledovali Matúš, Patrícia a Janka. Na štedrý deň 2001 sa narodil Jakub. Kým manžel živil rodinu, ona sa mohla starať o stále početnejšiu rodinu. Daniela a posledný syn Matej otcovu starostlivosť zažili len krátko. Týždeň pred Vianocami roku 2007 všetci očakávali jeho návrat z práce v Čechách k rodinnej sviatočnej pohode. Neprišiel.
Namiesto otca prišla nečakaná správa. "Zavolali mi z Čiech, že ho o tretej rano našli mŕtveho v ubytovni. Zomrel na bronchytídu. Išiel tam zarobiť na prestavbu domu a už sa nám nevrátil,“ pootočí hlavou a obzrie sa po svojom skromnom príbytku. Pri veľkej kuchynskej peci slúžiacej na varenie aj kúrenie si ohrieva ruky 9-ročná Daniela. Zašklebí sa a utečie do hlavnej izby. Postele pre piatich súrodencov a ich mamu zapĺňajú jej vačšiu časť. Plný stôl jedla na reprodukcii Da Vinciho Poslednej večere kontrastuje so skromným zariadením izby, ktorú dekoruje.
Ani ten stromček stojaci vedľa pamätnej televízie Tesla by pod sebou neukrýval darčeky, keby nebolo dobrých ľudí. Rodina nedostáva sirotský ani vdovský dôchodok. Kedže pani Mišurdová bola takmer celý svoj život na rodičovskej dovolenke, štát ju odkázal len na dávku v hmotnéj núdzi a prídavky na deti. Na jedlo, ošatenie a štúdium detí má 250 eur mesačne.
"Nie je hanba, že takto človek žije, ale ako sa štát k takýmto ľuďom zachoval," vstupuje do rozhovoru Veronika Muránska, bývalá starostka z obce Vyšný Skalník. O rodine Mišurdových sa dozvedala vďaka spoločnej známej. Už niekoľko rokov pomáha ľuďom v núdzi prostredníctvom Nadácie Orange a jej programu Darujte Vianoce. Tento rok im poslala práve Jankin príbeh. Skromnú výzvu s prosbou o jedlo na vianočný stôl a darčeky pre deti spolu za 500 eur držala najprv pred pani Mišurdovou v tajnosti. "Nechcela som im dávať nádej, kým som nevedela ako to dopadne," vysvetľuje a ukazuje mi detailný zápis, v ktorý deň sa koľko vyzbieralo. Úradnícka pedantnosť sa nezaprie.
A reakcia pani Mišurdovej, keď jej oznámili tú radostnú novinu? "Ja som sa rozplakala keď som to počula," povie a začne s nadšením v očiach vymenovávať na čo dar využili. Rukavice, čiapky, teplé oblečenie, ale aj futbalovú loptu pre deti. Desať kíl múky a cukru, litre mlieka a iné základné potraviny nie len na štedrovečerný stôl.
"Deti boli veľmi milo prekvapené, nečakali to. Sú zvyknuté na skromnosť," opisuje šťastná matka zážitok z Vianoc. "Aj keď jeden z nich dostane v škole keksík, tak ho donesie domov a rozdelí sa s ostatnými.“
Najstarší bratia Šimon (19) a Matúš (18) súhlasne pokývu hlavou. Obaja vedia, že sa blíži čas, kedy budú musieť pomáhať domácemu rozpočtu viac, ako len sezónnym predávaním brusníc a čučoriedok z okolitých lesov. Matúš je športový typ, fanúšik kulturistiky a čoskoro maturant. Šimon vyštudoval za horára a svoju lásku k okolitým lesom dokazuje aj tým, že ma presviedčania, nech radšej fotím prírodu ako ich rodinu. Aj keď pracuje mimo obor ako obchodný zástupca plynární, teší sa na ten pocit, keď o pár týždňov donesie na stôl prvú výplatu. A jeho mama sa teší, že sa im bude ľahšie žiť.
"Ja beriem každé dieťa ako dar. Hoci žijeme skromne, sú zdravé a učia sa dobre,“ povzdychne si pani Mišurdová pri pohľade na izbu plnú detí. "Vidieť tie prekvapené tváre, keď našli pod stromčekom darčeky, spravilo tieto Vianoce nezabudnuteľnými."
A za to v mene rodiny Mišurdovej všetkým dobrým ľuďom ďakujeme.
Text a fotografie: Tomáš Halász (*1984) je nezávislý fotograf, ktorý sa špecializuje na reportážnu fotografiu a dlhodobé projekty pre tretí sektor. Jeho fotografie boli publikované v hlavných slovenských médiach a za svoju prácu bol niekoľkokrát ocenený v súťažiach novinárskej fotografie. Spolupracuje s www.dakujeme.sk ako aj s inými mimovládnymi organizáciami. Žije a pôsobí v Bratislave. Viac na www.tomashalasz.com.
Prečítajte si tiež:
Beny už má viac času na svoju sestru
Stano bude môcť opäť stáť a chodiť
Jakubko už má lepší spánok
Luboš s rodinkou dostali na Vianoce pomoc